Zub cislo 7

Nasmu malemu pidimu idu nove zubky. Tak neviem, ci si uz nepamatam ake to bolo pri prvom, ale OMG mne sa chce tak spat!! Nic to – zuby treba prezit. Najhorsie na tom je, ze mu to tak trva kym sa mu prederie... lezu mu tak pomalicky. Zatial sa tlaci zub cislo 7. Jeho starsi brat mal v tomto case uz americky smile – zas je pravda, ze jeho brat non stop nieco prezuva a tak tie zuby rozhodne potreboval... to dieta radsej satit ako zivit!

Anyway – moj sen ako prezit zub je: kupovat take way, platit upratovacku, nanny pre starsieho a hlavne nic nerobit navyse, ako sa iba starat o umrncane, nespokojne, horuckujuce, kakajuce ditko. Skoda len, ze tych zubov je 20 – zrejme by sme to financne neutiahli. No ale co rozhodne ale rozhodne neskusajte je piect kolacik ako ja.

Otvorim ladnicku kde na mna pozeraju smutne 2 tvarohy. Uz 3 dni im slubujem ze ich pouzijem. Zhlboka sa nadychnem, vytiahnem ich z ladnicky, vygooglim recept na tvarohovy kolac a idem do toho. Precitat recept do konca bez zaspania mi robi problem a tak to idem robit po jednej vete. Pridem po vanilkovy cukor – nemam, nevadi, nedam. Pridem po vanilkovy puding – nemam, nevadi, nedam. Vsetko ostatne nahadzem do misky a az potom citam ze zltka s cukrom vyslahame a pridavame ostatne ingrediencie – to bude zrejme z dovodu aby sa vam lepsie mixovalo a aby ste predosli tomu, ze vasa kuchyna vyzera ako by v nej vybuchla cukrovo-mucna bomba. (nevadi – pripisujem si dalsi zbytocny bod k dnesnemu dnu – umyt kuchynu – celu). Ked pridem v recepte po tvarohovu plnku – zistujem ze tam idu 3 tvarohy .. nevadi, mam iba 2. Koho by vobec napadlo, ze do jedneho kolacu idu 3 tvarohy – nejaky drahy kolacik? Nabuduce budem googlit po anglicky – tie su lacnejsie. Kazdopadne – po uspesnom boji vkladam kolac do vyhriatej rury. Som na seba taka pysna! Hadam ma nejake uzubene ditko nepolozi no nie?? Po umyti kuchyne sa spokojne obzriem okolo seba. Mam na tvary usmev uzasnej housewife, az kym nezbadam na linke poharik s bielkami od vajicok ... nemala som ich vymiesat do peny a dat do kolaca? ... akoze kolac sa zjedol, bol sice dost sladky, kedze v nom bolo cukru na 3 tvarohy, najhorsie je ale, ze teraz sedim a googlim co s 5 bielkami – zeby bielkovynovy kolac?

OVCA ..

Tak niekedy si myslim, ze uz nemam o com pisat. Aj tak uz vsetci vedia, ze mame doma tie najkrasie, najinteligentnejsie a najsikovnejsie deti – proste the top of human race.

A tak si tu sedim na sofe, surfujem web, uzivam si ticha po celom dni s tymi anjelikmi, sem tam dvihnem zrak a skontrolujem tu odpornu muchu – masarku, ktora v jednom kuse naraza do nasho roztrhaneho papieroveho dizajnerskeho lustra Ikea – jeden dalsi lost, ked sa daddy staral o deti ... (vysvetlujuca story: ked som prisla domov z prace Mr. M mi oznamil, ze nase starsie ditko rozbilo luster. Vojdem do obyvacky, kuknem na luster... kuknem na ditko, ktore ma vysku jedneho metra... kuknem spat na luster a s otaznikom cez cely ksicht sa otacam na manzela. Ten po chvili priznava, ze dal ditku velku palicu aby s nou behal po byte. Na viac sa nepytam a som docela rada ze vsade inde mame bodovky ..) No ale spat k tomu, ako si tu sedim na sofe ked zrazu sa ozve OVCA. Tak neviem ci mam byt worried z toho, ze mam v obyvacke ovcu alebo z toho, ze prve 4 zabecania (ci ako sa to povie) som uplne odignorovala. Ked som si ale zrazu uvedomila, ze to nejde zvonka (i ked aj ovca pred domom by zrejme nebola kosher) ona na potvoru prestala. Dalsich 15 minut som potichu triedila truhlicu hraciek s moznym zvukom ovce – ale nic. Sadnem spat na gauc, sice uz trocha zmatane a vobec nie relaxacne otvorim comp ked zrazu zabeci – ja vyskocim rovno do pozicie lovca, buchnem sa o zem a tot .. hracka, ktoru mame od marca a ani neviem ze beci. No nic som rada, ze mi este nepreskocilo z tych mojich dokonalych deti ... uz len sa zbavit tej muchy.

Back at work again

Tak sa dnes rutim v mojich novych steklach do prace. What was I thinking, ked som si ich kupovala. Ved nemam v budove parking space. Stale musim prejst nejaku tu streku od auta po stolicku ... no nic, snazila som sa nevytknut si clenok, elegantne prejst cez prechod, sebavedome vrazit do officu a zvalit sa na stolicku. Oh moj boze – to bol vykon. Kuknem dole na lodicky – I love them!! Su take krasne, co uz ze su take vysoke. I ked je to zvlastny pocit byt vyssia ako Mr M. a vlastne ako vsetci chlapi u nas v office. Najlepsie sa mi v nich sedi, vtedy su take sexi – az do chvile kym mi sefko nezahlasi aby som "vybehla" hore na uctovne .. A tak som tam dnes vybehla este par krat a vzdy som mala smrt v ococh pri vzostupe. Ale 2-nasobnu matku nic len tak nezlozi. Ani moj neuroticky sef. Citim sa jak super hero – pridem domov, odhodim stekle, vybozkavam deti, vyslobodim manzela, ktory uz lezi hotovy na gauci, ulozim vsetkych spat, upracem, vyzehlim, vylozim nohy – nalejem vino a kym si upijem zaspim na gauci a slintam do podusky.... kazdopadne it feels good to be back at work. Decka to zvladaju super a verim, ze aj Mr M. zvlada byt na jednicku full time daddy for couple days a week.

My little housemates

Tak a maly prdo ma rok. Vlastne teraz, ked sa tak pozeram na hodinky, tak este nie, asi tak o hodinu. Jedny narodky za nami a jedny buduci tyzden. Moja starsia rybka bude mat 3. No neviem cim to je, ale dnes som taka nostalgicka ... mozno preto, ze tak rychlo rastu, mozno preto, ze dnes je mothers day a zo vsetkych moznych medii, shopov, policiek a vykladov sa na vas rutia slogany, darceky, kvety ... a este sibackove zajace (ale tie s tym urcite nic nemaju), mozno je to mojimi antikoncepcnymi pirulami, ktore zo mna sem tam robia emotional wreck a mozno je to vedomim, ze uz tretie mimco zrejme nebude. Je sranda ako ich velmi velmi lubim ked spia a ja pisem blog. Cez den mi ale pridu ako ti najhorsi spolubyvajuci, ktorych sme EVER mali. Neplatia ani cent, robia bordel a nicia co im pride pod ruky, strasne kricia, su roztahani po celom byte, lezu mi aj do postele a vobec nerespektuju moje sukromie – za normalnych okolnosti by toto bol cisty vyhadzov bez vypovednej lehoty.  Je sranda ako dospeleho cloveka vedia prevalcovat dva krpate tvory. Este ze ich mamina je docela tough – ja sa len tak nedam, vy opice!!!

Po dlhom case, snazime sa pisat zase ...

Tak, ja viem, ze som dlho nepisala ... ale ja mam excuse. Som mother of two boys! Vacsinou mi tato vyhovorka vsade zabera a tak som sa nejak ju naucila pouzivat. Ale spat k mojmu blogu. Chlapi isli nakrmit hladne londynske kacky na jazero, ktore je 5 minut od domu takze mam asi 15 minut (kedze tam hodia chleba a idu hned domov) na podanie spravy o nasom zivote.

V prvom rade uz nemam baby. Stalo sa to okolo 9 mesiaca jeho zivota, ked zrazu prestal byt baby a zacal byt chalan. Zacal chodit a vlastne od vtedy nemam cas na nic. Chcela by som byt mama octopus a mat aspon 8 ruk. On ma totizto neskutocnu schopnost prevetrat vsetky skrinky v byte, vsetky hracky a vsetko co sa da nejakym sposobom vyhadzat za minimalny cas. Ja niekedy ani neviem kedy kde bol. Podla mna ma nejake imaginarne dvojca, ktore mu pomaha. Ja potom iba ziram ked z nocneho stolika rano vyberam konzervy hrasku a kukurice – vlastne uz ma to ani neprekvapuje, iba to vyberiem a odnesiem spat. Cely byt je hore nohami, dnes som vytiahla zo skrine meter a z ladnicky vybrala auticka. Aj povahu ma uplne inu ako jeho starsi brat. Vie sa viac jedovat, je neskutocne ukecany a nechce sa dat mojkat. Netusim po kom to ditko je! (to je joke – ja som si plne vedoma svojich genov) Ale tiez ma ten najkrajsi kukuc na svete, uzasny bezzuby usmev a takmer nikdy sa nebudi so zlou naladou. Len sa mi nechce verit, ze uz bude mat rok. Milujem sledovat ako rastu ale sometimes it’s just too fast .. 

PS: dakujem vsetkym, ktori ma zasa tlacili do pisania blogu, nechcela som nikdy prestat - mam to ako taky diary. Slubujem, ze zacnem pisat castejsie x