To, ze mat dve deti je masaker niekedy vam asi pisat ani
nemusim. Staci ked jedno z nich ma zly den a hned sa citim ako keby som ich
mala aspon styri ... Mat dvojrocny rozdiel je mozno fajn do buducnosti – teraz by
som rozdiel prijala taky 20 rocny, kedy by mi to starsie dieta kompletka
vychovalo to mladsie. No ale fnukat tu nebudem, nie som jedina a tak to nejako vzdy zvladneme. Co mi ale
lezie na nervy jak slak su tie uzasne hracky vydavajuce neskutocny zvuk! Kto
toto dizajnuje?? Chlap? Alebo hlucha bezdetna zena?? V tovarni na hracky je asi
bohove ticho, kde si dotycny saboter domacnosti vybera tie najhorsie zvuky a
ete si povie, ze na co by som tam dal ovladac hlasitosti, ved ked chcu si to
vypnu no nie? No a potom sa hracka dostane k nam cez nejaku ultra super
kamaratku, ktora este deti nema a honestly ocakava este moju vrucnu vdaku, ze
si spomenula na moje dve deti .... no sak pockaj, toto ti odlozime! Takmer
vsetky hracky maju u nas prelepenu lepiacu pasku cez repraciky alebo v nich nie
su baterky. Lebo bezny den u nas vyzera asi takto: V izbe chodi dokolecka
elektricky vlacik, ktory Mr M vzdy vzorne rano postavi kym vyrazi do tichej
reality zivota, v obyvacke na zemi vacsinou vresti nejaka ta zvukova kniha
alebo auto-sanitka, nase mensie stvorenie lezi v koliske, ktora ma vraj
relaxing and smoothing sounds... tak jeden z nich je zvuk dzungle, druhy je sum
mora a treti je neskutocne na nervy lezuca pesnicka. Kolko krat ide nas bubco
okolo mimina, tolko krat mu nieco pusti (vacsinou tie opice) samozrejme aj za
sprievodu vybrujucej aplikacie, ktora potom klope o parkety. Do toho samozrejme
moj dvojrocny syn, ktory je asi to najhlucnejsie co doma mame a neda sa to
vypnut. Vacsinou vresti na ladnicku, ze chce nieco jest ... No a nezabudajuc na
pracku, sem tam telku alebo susedu pustajucu si Queen. Suma sumarum – az raz
budete mat deti a pozvete nas na navstevu – kupime im flautu alebo pistalku. Please,
no more sound making toys!!
