Tak
do mojho due date ostava presne 7 dni. Tento tyzden by sa ale mohol narodit.
Vobec sa mi nechce mimco prenasat. Mam trocha strach, ze by mohol narast do
velkosti neprijatelnej pre moje telo. Dnes som mala totiz, dufam uz posledny,
midwife appointment, kde mi merali brucho a snazili sa odhadnut velkost
dietata. V celku mila porodna baba v strednych rokoch uchopila meter, prilozila
na brucho a mera ... S trocha vydesenym pohladom na mna pozrie, snazi sa zakryt
sok a mera znova... ja sa tiez snazim zakryt sok a cakam. Teraz uz menej
usmievava porodna baba po druhom merani kruti hlavou. Ja uz neskryvam strach a
taham z nej nejake info ... Znepokojena porodna baba mera treti krat a
konstatuje, ze z vonka az taka velka ani nevyzeram ale to baby bude asi trocha vacsie
... Ja zacinam v hlave kalkulovat kolko by stal cisarak na sukromnej klinike.
Po stvrtom merani, ktore ja uz vlastne ani nevnimam sa pani porodnicka zachichuna
s komenton “oh silly me” a otaca meter na opak. Cely cas ma totiz merala metrom
nie od jednotky ale od konca. No neviem mne to vobec vtipne neprislo ale som
rada ked po piatom merani, stale s chichotom, oznamuje ze velkosti su uplne v
norme a nemam sa coho bat. Tak dufam ze v den D na tuto mimoriadne bystru zenu
nenatrafim ...
