Sedim na zachode a cumim na tu ocuranu palicku. Nechapem tomu ... Nebudem naivna a nebudem sa pytat, ze ako sa to mohlo stat. To predsa vsetci vieme – za vsetko moze bocian. Pre istotu ale to overime este aspon 7 inymi testami. Istota je gulomet - (btw kto pre boha vymyslel tuto vetu??)
Ani neviem preco ma napadlo spravit si test – asi mam zenskeho tusaka. No nic, vytacam telefom a volam Mr M. ze ked uz kupuje ten chleba nech donesie tiez tehotenske vitaminy a este aspon million roznych testov. Vobec ma neprekvapilo, ze bolo na druhom konci chvilu ticho, ktore nasledovalo komentom, ze “flasu vina teda kupovat uz nemam?” Nemyslite si ze som nejaky alkoholik, ale poharik vinka si niekedy dam J No nic, postavim sa pred zrkadlo, vypucim brucho (inak som po vecery – takze je to a bit confusing) a snazim sa odhadnut due date – zasa marec...
Neviem preco moj mozog tak tazko prijma tuto ocuranu informaciu. Mozno preto ze je busy – on uz totiz planuje ako budeme spat ked sa mimco narodi (BTW bude to baba), rozmysla nad tym ako si na nove mimco zvykne nase velke mimco, nad financnou situackou, nad tym ako sa mozem vytoto na dietu, ktoru kazdy den zacinam zajtra, nad menom samozrejme a inymi smrtelne dolezitymi vecami. To vsetko je fajn – ale ja sa furt necitim tehotna. V robote nemam vobec problem sustredit sa na pracu a nerozmyslat nad touto zatial malou zmenou a to mi je divne. Ked som bola prvy krat tehotna, tak som si myslela ze je to na mne velmi vidno a nemohla som prestat podozrievat ludi z toho ze po mne pokukuju a nieco si sepkaju. Tak neviem, mozno si moje telo spolu s hlavou namysla ze status matky uz mame davno zmaknuty a nas uz predsa nemoze nic rozhodit .... sak pockaj!
