Tak, ja viem, ze som dlho nepisala ... ale ja mam excuse. Som
mother of two boys! Vacsinou mi tato vyhovorka vsade zabera a tak som sa nejak
ju naucila pouzivat. Ale spat k mojmu blogu. Chlapi isli nakrmit hladne
londynske kacky na jazero, ktore je 5 minut od domu takze mam asi 15 minut (kedze
tam hodia chleba a idu hned domov) na podanie spravy o nasom zivote.
V prvom rade uz nemam baby. Stalo sa to okolo 9 mesiaca jeho
zivota, ked zrazu prestal byt baby a zacal byt chalan. Zacal chodit a vlastne
od vtedy nemam cas na nic. Chcela by som byt mama octopus a mat aspon 8 ruk. On
ma totizto neskutocnu schopnost prevetrat vsetky skrinky v byte, vsetky hracky
a vsetko co sa da nejakym sposobom vyhadzat za minimalny cas. Ja niekedy ani
neviem kedy kde bol. Podla mna ma nejake imaginarne dvojca, ktore mu pomaha. Ja
potom iba ziram ked z nocneho stolika rano vyberam konzervy hrasku a kukurice –
vlastne uz ma to ani neprekvapuje, iba to vyberiem a odnesiem spat. Cely byt je
hore nohami, dnes som vytiahla zo skrine meter a z ladnicky vybrala auticka. Aj
povahu ma uplne inu ako jeho starsi brat. Vie sa viac jedovat, je neskutocne
ukecany a nechce sa dat mojkat. Netusim po kom to ditko je! (to je joke – ja som
si plne vedoma svojich genov) Ale tiez ma ten najkrajsi kukuc na svete, uzasny
bezzuby usmev a takmer nikdy sa nebudi so zlou naladou. Len sa mi nechce verit,
ze uz bude mat rok. Milujem sledovat ako rastu ale sometimes it’s just too fast
..
PS: dakujem vsetkym, ktori ma zasa tlacili do pisania blogu, nechcela som nikdy prestat - mam to ako taky diary. Slubujem, ze zacnem pisat castejsie x
