Tak toto je prvy blog ktory pisem v podnapitom stave. Som pracujuca matka a tak mam po dlhej dobe PATEK. Boze to je tak krasny den. A hlavne ked je v pondelok volno!! WOOOHOOO
Mam za sebou prve dva tyzdne v praci a zacinam si na to zvykat i ked myslienka na matersku dovolenku mi stale zviera srdce. Taktiez ma to donutilo hrat sportku ... ale furt nic. Kedze som na completely novej pozicii neni to az taka pohoda. Nove responsibilities a hlavne novi kolegovia. Tak to je vam posadka. V time sme piati: baba ktora nenavidi svoju pracu a za kazdou vetou povie: I fucking hate this job, tipek ktory miluje svoju pracu a furt sa prihoreto usmieva. Je mi smiesny, mozno to bude tym, ze sedi oproti mne a cez compy mu vidim iba jak sa mu dvihaju fuzy, ale zuby mu uz nevidim. No a potom je tu Sav. Nas uctovnik z Etiopie. Ten ked mi povedal v prvy den asi 3x vetu : don’t worry, together we can make a difference ... vedela som, ze som v riti. Ale on naozaj podla toho hesla zije a v zivote som nestretla asi optimistickejsieho cloveka. Je to slnko mojich oci v praci, i ked tmave... No a na koniec moj sefko. Tipek, ktory ma asi 60 a je profesionalny potapac a amatersky horolezec. Samozrejme, ze do tohto timu museli prijat mna – ved matku este nemaju. Ludia su tu divni, ale to je v tejto krajine uplne bezne.
A tak su predo mnou 3 dni volna. Investovala som do laku na nechty a do krabice vina (zijeme ekologicky). Myslim ze po prvej vyplate to boli well invested money ...
No comments:
Post a Comment