Here I am!!

Tak, den po mojom poslednom blogu si moje kuriatko povedalo, ze uz ma toho dost ako sa verejne stazujem a tak sa vybral na svet. Chvala panu bohu to mame spravil aspon kratke. Neviem preco som si namyslala, zeby som mohla byt ta prva zena na svete, ktoru to boliet nebude. Teda aspon som dufala .. Ale ako mi povedala jedna kamaratka, “porod – to su same pozitiva: rajsky plyn, schudnes na raz najviac v zivote a este mas aj babetko!!”

Moment .... kojim

Milacik sa narodil do vody ako spravna rybka, ale od vtedy vodu nema moc rad. Tak neviem, ci som mu to neznechutila. Uvidime v lete na kupku .. Kazdopadne zivot sa mi otocil na ruby. Kazdy den mame uplne iny a tak som z toho vzdy cela hotova – ze toto este nemal, takto sa este nespraval a taketo este nerobil . Proste stale nieco. Cely den sa ho snazim uspat, ked uz raz spi tak ho chodim kontrolovat ci dycha – zizam na ten jeho mini hrudnik ci sa dviha (naozaj nechapem , preco sa touto myslienkou tak nicim) a ak spi dlho, staci ak je to dlhsie ako vcera, tak uz mam zoznam co vsetko by to mohlo zapricinit a uz aj lietam s teplomerom a vobec najradsej by som bola, aby uz bol hore.  Polozit ho spiaceho do postielky je hotova praca pyrotechnika – OMG don’t let him wake up, I just need 10 minutes for breakfast!!  A ak ho moja mama vezme von tak ten vzacny cas, ktory mam sama pre seba travim s pravidelnymi intervalmi pri oknach v kazdej izbe a vyzizujem ci ich neuvidim. A to nevravim, ze sa mi jej ho moc ani nechce dat, ale chvala panu bohu mozog na koniec zvitazi.

Znova kojim ...

Je to ale uzasny pocit byt mamou, byt niekym koho ma ten drobcek uplne najradsej a je mi to jedno ze je to momentalne viac menej sposobene mojim plnotucnym mliekom. Je to take male telicko odkazane uplne iba na mna, ovladajuce moje telo mozno este viac ako pre porodom.  Ale o tom zasa na buduce ..

Ako ste si mohli vsimnut blogy budu od teraz kratsie, nesuvislejsie, uplne rozhadzane, takmer bez obsahu s priemernou dobou pisania 3 dni!! Tak ja padam ... idem kojit