Toy Story ..

To, ze mat dve deti je masaker niekedy vam asi pisat ani nemusim. Staci ked jedno z nich ma zly den a hned sa citim ako keby som ich mala aspon styri ... Mat dvojrocny rozdiel je mozno fajn do buducnosti – teraz by som rozdiel prijala taky 20 rocny, kedy by mi to starsie dieta kompletka vychovalo to mladsie. No ale fnukat tu nebudem, nie som jedina  a tak to nejako vzdy zvladneme. Co mi ale lezie na nervy jak slak su tie uzasne hracky vydavajuce neskutocny zvuk! Kto toto dizajnuje?? Chlap? Alebo hlucha bezdetna zena?? V tovarni na hracky je asi bohove ticho, kde si dotycny saboter domacnosti vybera tie najhorsie zvuky a ete si povie, ze na co by som tam dal ovladac hlasitosti, ved ked chcu si to vypnu no nie? No a potom sa hracka dostane k nam cez nejaku ultra super kamaratku, ktora este deti nema a honestly ocakava este moju vrucnu vdaku, ze si spomenula na moje dve deti .... no sak pockaj, toto ti odlozime! Takmer vsetky hracky maju u nas prelepenu lepiacu pasku cez repraciky alebo v nich nie su baterky. Lebo bezny den u nas vyzera asi takto: V izbe chodi dokolecka elektricky vlacik, ktory Mr M vzdy vzorne rano postavi kym vyrazi do tichej reality zivota, v obyvacke na zemi vacsinou vresti nejaka ta zvukova kniha alebo auto-sanitka, nase mensie stvorenie lezi v koliske, ktora ma vraj relaxing and smoothing sounds... tak jeden z nich je zvuk dzungle, druhy je sum mora a treti je neskutocne na nervy lezuca pesnicka. Kolko krat ide nas bubco okolo mimina, tolko krat mu nieco pusti (vacsinou tie opice) samozrejme aj za sprievodu vybrujucej aplikacie, ktora potom klope o parkety. Do toho samozrejme moj dvojrocny syn, ktory je asi to najhlucnejsie co doma mame a neda sa to vypnut. Vacsinou vresti na ladnicku, ze chce nieco jest ... No a nezabudajuc na pracku, sem tam telku alebo susedu pustajucu si Queen. Suma sumarum – az raz budete mat deti a pozvete nas na navstevu – kupime im flautu alebo pistalku. Please, no more sound making toys!!